Minimálne výživné na dieťa čaká výrazná zmena. Národná rada SR schválila novelu zákona o rodine, podľa ktorej sa zákonná minimálna hranica zvýši zo súčasných 30 % na 100 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri súčasnej výške životného minima to predstavuje nárast zo 40,44 € na 134,80 € mesačne.
Schválené znenie zákona počíta s účinnosťou od 1. januára 2027. NR SR novelu schválila 15. septembra 2026.
Ide o dobrú správu najmä pre rodičov, ktorí sa o dieťa starajú a dostávajú iba minimálne výživné. Zároveň je to však významné upozornenie pre rodičov, ktorí majú vyživovaciu povinnosť.
Z 40,44 € na 134,80 € mesačne
Zákon o rodine dnes stanovuje minimálnu vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa. Schválenou novelou sa zo zákona vypúšťajú slová „30 % zo“, takže minimálna hranica bude predstavovať 100 % príslušnej sumy životného minima.
Od 1. júla 2026 predstavuje životné minimum na zaopatrené neplnoleté alebo nezaopatrené dieťa 134,80 € mesačne.
Dôležité je zdôrazniť, že ide iba o zákonné minimum. Konkrétne výživné môže byť podľa potrieb dieťaťa, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov rodiča, určené podstatne vyššie.
Pozor: 134,80 € nebude pevná suma navždy
Nová minimálna výška výživného nebude pevne stanovená sumou 134,80 €. Bude priamo závisieť od aktuálnej výšky životného minima.
Sumy životného minima sa podľa zákona upravujú k 1. júlu kalendárneho roka podľa vývoja životných nákladov nízkopríjmových domácností; ak zákonné podmienky na zvýšenie nie sú splnené, suma sa upraviť nemusí.
V praxi to znamená, že po zvýšení životného minima sa automaticky zvýši aj zákonná hranica minimálneho výživného.
Na výšku minimálneho výživného si preto bude potrebné dávať pozor nielen od 1. januára 2027, ale následne každý rok najmä k 1. júlu.
Suma 134,80 € tak bude pri nezmenenej právnej úprave relevantná len dovtedy, kým sa nezmení suma životného minima.
Máte starší rozsudok na nižšie výživné? Pozor
Osobitnú pozornosť by mali zmene venovať rodičia, ktorým bolo výživné v minulosti určené napríklad vo výške 40, 50 alebo 100 € mesačne.
Samotný text staršieho súdneho rozhodnutia sa prijatím novely automaticky neprepíše. To však neznamená, že novú zákonnú minimálnu hranicu možno ignorovať.
Pri starších rozsudkoch preto odporúčam preveriť, aká suma sa má po účinnosti novely správne platiť, či je potrebné podať návrh na zvýšenie výživného a aký vplyv má zmena na prípadné vymáhanie dlžného výživného.
Neplatenie výživného môže mať aj trestnoprávne následky
Výživné nie je iba občianskoprávna alebo rodinnoprávna záležitosť.
Podľa § 207 Trestného zákona sa môže trestného činu zanedbania povinnej výživy dopustiť ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, hoci aj z nedbanlivosti, svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. V základnej skutkovej podstate hrozí trest odňatia slobody až na dva roky. Pri úmyselnom vyhýbaní sa plneniu vyživovacej povinnosti môže ísť až o tri roky a pri závažnejších okolnostiach zákon stanovuje ešte prísnejší trest.
Jedna oneskorená platba preto automaticky neznamená spáchanie trestného činu. Na druhej strane nie je správne spoliehať sa ani na to, že „keď platím aspoň niečo, je všetko v poriadku“.
Zvýšenie zákonného minima tak môže mať význam nielen pri určovaní a vymáhaní výživného, ale v konkrétnych prípadoch aj pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti.
Čo odporúčam urobiť pred 1. januárom 2027?
Ak máte rozsudok o výživnom vydaný pred viacerými rokmi alebo je v ňom určená suma nižšia ako nové zákonné minimum, je vhodné preveriť si svoju situáciu ešte pred účinnosťou zmeny.
To platí rovnako pre rodiča, ktorý výživné platí, ako aj pre rodiča, ktorý ho poberá.
Máte rozsudok o výživnom a neviete, čo pre vás zmena znamená?
Napíšte mi a nechajte si preveriť svoj rozsudok o výživnom. Posúdime, aký vplyv bude mať nová minimálna hranica práve na váš prípad, či je potrebné žiadať zvýšenie výživného a na čo si dať pozor pri platení alebo vymáhaní výživného.
Nečakajte, kým vznikne dlh alebo spor. Pri výživnom môže mať nesprávne nastavená suma nielen finančné, ale v určitých prípadoch aj trestnoprávne dôsledky.